Štyri poviedky Hluchých dní zobrazujú malého Mariána, ktorý obdivuje Van
Damma a túži sa stať rušňovodičom, hoci nikdy nepočul zvuk húkajúcej
lokomotívy či pískania koľajníc. Tínedžerka Sandra zas miluje futbal,
sníva o kariére futbalistky a najviac zo všetkého by sa rada stretla
s Ronaldinhom, traja nepočujúci súrodenci Karmen, Kristián a Roman
snívajú o záchode a skutočnej obývačke, ktorú si stavajú na smetisku
v diere v zemi. A divák sleduje aj mladých nastávajúcich rodičov Alenu a
Reného, ktorí dúfajú, že sa im narodí zdravé počujúce dieťa.
Príbehy o snoch siedmich nepočujúcich detí z rómskych osád zaznamenával Pekarčík od roku 2012. "Hluchonemé
deti nájdete v každej z rómskych osád. Vnorením sa do každodennej
reality svojich protagonistov som však pochopil, že každé dieťa prežíva
okolitú realitu pomocou snívania. Deti rozdávajú radosť. Netreba sa na
nich pozerať cez prizmu, že sú iné, stačí len vnímať ich detskosť,
hravosť. Nezáleží na tom, či je to dieťa čierne, biele, fialové alebo
marťanské, či počuje, alebo nie, či rozpráva, alebo nie," hovorí režisér a k novinke dodáva: "Náš
film má priniesť emóciu, že aha, veď tie decká vlastne majú rovnaké sny
ako naše deti. A o tom by tento film mal byť: mal by spájať."
Hluché dni sú pre Pekarčíka sólo debutujúcim celovečerným filmom. Nakrúcal ho sedem rokov. "Z
každého roku sme filmovali možno desať, pätnásť dní. Všetky rodiny
z filmu mám rád, chodím ich navštevovať, riešim ich problémy a ony
niekedy riešia tie moje. A deň, ktorý som s nimi trávil, som bral tak,
že sa môže aj nemusí niečo nakrútiť," priblížil Pekarčík, ktorý so
svojimi protagonistami z rómskych osád Petrová, Špišské Bystré,
Kecerovce a Luník IX. aj po dokončení filmu udržuje blízke vzťahy
a pomáha im.
Po svetovej premiére na MFF Karlove Vary a slovenskej premiére na
festivale Jeden svet (9. - 13. 10.), na ktorom sa uchádza o hlavnú cenu
v súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva, vstúpia Hluché dni
do kinodistribúcie. Snímku prináša do kín od 11. októbra spoločnosť
Filmtopia.